Ako nechať zdochnúť demokraciu

Autor: Tomáš Kvasňovský | 10.2.2012 o 23:59 | (upravené 11.2.2012 o 14:53) Karma článku: 7,79 | Prečítané:  1159x

Strýko Sam si raz zmyslel, že morskú rybu dá do vody v jazere. ,,Veď tej rybe musí byť veľmi zle v takej slanej vode''. No a čuduj sa svete, ryba zdochla.

Táto ryba sa prispôsobovala životu v slanej vode po celé milióny rokov. Keď ju zrazu hodíme do sladkej vody tak nemá šancu prežiť a ostatné ryby sa akurát nažerú z toho, čo zostalo z kedysi zdravej ryby.

 

A takto nejako smutne je to aj s chudinkou demokraciou. Tento krát však nebude reč o tej západnej. Hoci v poslednej dobe zažila niekoľko infarktov, stále sa v akej takej forme drží. My sa jej nechceme vzdať. Je to už jedna z vecí, ktorá robí Európana Európanom, Američana Američanom.

 

Čo ale taká Líbya, Sýria, Irak, ... ? Krajiny, ktoré síce majú/li štátne zriadenie republika, no bežní ľudia o demokracii ani nepočuli. Avšak,  podobne ako spomínané morské ryby sa obyvatelia týchto krajín naučili v diktáte a neslobode žiť a vláda ľudu im nechýba (možno aj preto, že o tejto možnosti nikdy nepočuli). Hoci sa nám môže zdať, že žijú v katastrofálnych neľudských podmienkach, pre nich to môže byť absolútne prirodzené.

Potom sa zrazu z čista-jasna v takejto krajine, ,,spokojných,, ľudí,  objaví revolúcia.

 

Dúfam, že každý, kto aspoň trochu pozná históriu, vie, že žiadna ale naozaj žiadna revolúcia nebola spontánna. Vychádza to z ľudskej povahy, pretože človek má rád istotu a nemá rad zmenu. Pekným príkladom je aj Slovensko. Hoci sa sťažujeme na systém, neurobíme nič. A keď sa malá skupina ľudí aj pokúsi čosi zmeniť, vyhrajú pudy väčšiny, ktorá povie nie, nechceme novoty, radšej budeme ďalej trpieť (viď. návrh priamej demokracie).

Slovenský paradox: Chceme mať istotu, že vlastne nemáme žiadne životné istoty.

 

Po nejakom čase sa, či už vo vlastnom záujme alebo na zavolanie, do toho vloží USA alebo OSN. Proti takým kolosom, nemá jediná diktátorská krajina technické možnosti na obranu. Prídu stíhačky, tomahawky, lietadlové lode. Bum-bum-bum a zlý diktátor je preč, priniesli sme demokraciu. Oslobodili sme vás. Majte nás radi. A ľudia, ktorí boli desaťročia na niečo zvyknutí zrazu strácajú všetky istoty. Všetko na čo boli zvyknutí je preč, vzorec prežitia sa od základov zmenil. V krajine zväčša nastane absolútny chaos, pretože ľudia vlastne nevedia, čo majú robiť. Čo platilo neplatí a demokracia pripomína anarchiu (viď. arabská jar).

Na snahe oslobodiť ľudí od útlaku a neslobody nie je vlastne nič zlé. Avšak, aby sa tento diametrálne odlišný systém v oslobodených krajinách ujal, osloboditeľské krajiny by ho tu museli začať pestovať a to od základov. Bohužiaľ, dnes už asi každý vie (a väčšina mlčí), že o to, týmto osloboditeľským krajinám nejde. Pod maskou slobody, rovnosti a bratstva rozvrátia krajinu a využijú chaos v nej na vlastné obohatenie. Či už zavedeným bábkovej vlády, zabratím nerastného bohatstva, poskytnutím pôžičiek na obnovu krajinu (ktorú zväčša robia firmy z osloboditeľských krajín) alebo mnohými inými špinavými praktikami, ktoré sú ale v rámci zákona.

Vláda ľudu očividne nie je vždy tým najlepším politickým zriadením. Nemyslel si to ani Platón. Tvrdil, že demokracia nie je dobrý nápad. Ak je to vláda ľudu, potom môžu vládnuť aj hlupáci. V Rusku sa zase zvrhla na oligarchiu, u nás na partokraciu, vo svete na korporátokraciu. Ako história ukázala, často krát môže byť diktatúra alebo monarchia pre krajinu oveľa lepšia (samozrejme tu je riziko, že vládca nebude Peter Veľký ale Nero). Preto by sme sa mali držať Monreovej doktríny a najprv si spraviť poriadok na vlastnom dvore.

Nesnažiť sa donútiť morskú rybu žiť v sladkej vode len preto, že pre nás je sladká voda lepšia. Takisto by sa mohli spojiť islamské krajiny s tým, že idú do barbarskej Európy zaviesť šaríju, pretože im sa to zdá lepšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?